Románske jazyky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Románske jazyky sú vetva indoeurópskych jazykov, tvorená jazykmi, ktoré sa vyvinuli z latinčiny (presnejšie ľudovej latinčiny).

Hovorí sa nimi najmä v juhozápadnej a južnej Európe (vrátane Rumunska) a v Latinskej Amerike. Ide o analytické jazyky. Samotná latinčina k nim nepatrí, ale patrí medzi italické jazyky.

Delenie[upraviť | upraviť zdroj]

Delenie románskych jazykov je sčasti veľmi sporné, často ani nie je isté, čo je jazyk a čo nárečie. Niektorí bádatelia tvrdia, že možno hovoriť iba o tzv. Romania continua (reťazová príbuznosť románskych jazykov), čiže každý románsky jazyk sa viac podobá susedným ako vzdialenejším románskym jazykom.

Najbežnejšie delenie[upraviť | upraviť zdroj]

Najbežnejšie je takéto delenie:

Pevninové románske jazyky sa často delia na východnú a západnú skupinu, pričom hranica medzi nimi prebieha pozdĺž čiary La Spezia-Rimini v Taliansku:

  • východná skupina (= východorománske v širšom zmysle):
    • balkánske románske
    • spisovná taliančina (spolu so strednými a južnými talianskymi nárečiami, čiže najmä toskánčinou, neapolčinou-kalábrijčinou a sicílčinou)
  • západná skupina (= západorománske) - ostatné (vrátane severných talianskych nárečí, čiže najmä emiliánčiny-romaňolčiny, lombardčiny, piemontčiny, benátčiny, ligúrčiny)

Ojedinele sa taliančina zaraďuje do západnej skupiny.

Delenie podľa Ethnologue[upraviť | upraviť zdroj]

Na web-stránke Ethnologue, charakteristickej extrémnou snahou definovať nárečia ako jazyky, nájdeme podobné delenie s tým hlavným rozdielom, že korzičtina je úplne oddelená od taliančiny a celá taliančina ako aj dalmatínčina a istrijčina sú spolu so západnou skupinou v „taliansko-západnej skupine“:

Taliansko-západná skupina
A) Západná podskupina
A1) Galsko-iberské oddelenie
A1.1) Iberorománske pododdelenie
a) Západoiberská sekcia

  • astúrčina-leónčina
  • kastílčina
    • španielčina (SIL kód SPN, ISO 639-1 kód es, ISO 639-2 kód spa)
    • španielčina Loreto-Ucayali (SIL kód SPQ, ISO 639-2 kód roa)
    • ladino (SIL kód SPJ, ISO 639-2 kód lad)
    • extremadurčina (SIL kód EXT, ISO 639-2 kód roa)
    • caló (SIL kód RMR, ISO 639-2 kód roa)
  • portugalčina-galícijčina
    • portugalčina (SIL kód POR, ISO 639-1 kód pt, ISO 639-2 kód por)
    • galícijčina (SIL kód GLN, ISO 639-1 kód gl, ISO 639-2 kód glg)
    • fala (SIL kód FAX, ISO 639-2 kód roa)

b) Východoiberská sekcia

c) Okcitánska sekcia

A1.2) Galsko-románske pododdelenie
a) Galsko-rétorománska sekcia

b) Galsko-talianska sekcia

A2) Pyrenejsko-mozarabské oddelenie

  • pyrenejčina
    • aragónčina (SIL kód AXX, ISO 639-1 kód an; ISO 639-2 kód arg)
  • mozarabčina

B) Taliansko-dalmatínska podskupina

Východná skupina

Južná skupina

Kreolské a umelé jazyky[upraviť | upraviť zdroj]

Ďalej existuje veľmi veľa pidžinov a kreolských jazykov založených na románskych jazykoch. Niekedy sa považujú za ďalšie románske jazyky (tzv. Romania nova). Základné delenie:

  • lingua franca
  • kreolské jazyky založené na francúzštine
  • kreolské jazyky založené na španielčine alebo portugalčine

Existuje aj veľa umelých jazykov založených na románskych jazykoch (interlingua, latino sine flexione, lingua franca nova...).

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]